Blížia sa Majstrovstvá Európy do 21 rokov, aké máte pocity z prípravných zápasov?

Posledné prípravné zápasy ukázali, že káder, ktorý máme, má šancu so súpermi hrať vyrovnaný futbal. Nech už je to výsledok s Portugalskom, keď sme vyhrali 1:0 alebo jesenné stretnutie s Nemeckom, s ktorým sme odohrali veľmi dobré stretnutie. Myslím, že máme šancu uspieť.

Bude to pre Vás prvý takýto turnaj, ako sa na neho tešíte?

Na šampionát sa veľmi teším, pretože to je prvý veľký turnaj v reprezentačnom drese. Teraz je hlavné, aby som sa dostal do brány.

Určili ste si ako tím nejaký cieľ, za ktorým pôjdete?

Základným cieľom je postúpiť zo skupiny. Keď postúpime zo skupiny, tak sa už môže stať čokoľvek a hlavne sa kvôli dobrému umiestneniu môžeme dostať aj na olympiádu.

Majstrovstvá sa hrajú v Českej republike, cítite kvôli tomu väčší tlak?

Rozhodne je cítiť zodpovednosť, pretože domáci fanúšikovia budú plní očakávaní. Na druhej strane je to taktiež veľká motivácia ukázať sa pred domácim publikom.

V zime Baník opustilo niekoľko dôležitých hráčov, ako ste sa s tým ako mužstvo vyrovnávali?

Áno, opustili nás dôležití hráči, ktorí boli stavebnými kameňmi jesenného kádra. To ale človek neovplyvní. Prišli však aj noví hráči, ktorí si zvykali na nové prostredie a niektorí z nich sa dokázali presadiť.

Ak by ste mali prestúpiť do zahraničia, kam Vás to ťahá najviac?

Ak by som mal ísť do zahraničia, tak by ma to rozhodne ťahalo do Anglicka alebo Nemecka. Uvidí sa však až v lete, či vôbec nejaká ponuka príde.

Do Baníka ste sa dostal z Hlučína, ako spomínate na svoje pôsobenie v tamojších mládežníckych kategóriách?

Spomína sa mi na to dobre, pretože som v Hlučíne zažil mnoho krásnych vecí. Nech už to boli naše postupy do vyšších líg alebo víťazstvo v Coca-Cola školskom pohári, vďaka čomu sme leteli do Brazílie.

Aká ťažká bola cesta na post brankárskej jednotky v A-tíme Baníka?

Rozhodne ťažká, pretože som bol po návrate z Hlučína v pozícii až piateho brankára. Nakoniec som sa presadil v B-tíme, za ktorý som chytal tretiu ligu. Darilo sa mi, takže si ma vytiahli do A mužstva, kde som v jari (jar 2013, pozn. redaktora) kryl chrbát Michalovi Bártovi, ktorý mal fantastickú sezónu. V poslednom kole som nastúpil proti Jablonci v základnej zostave. V ďalšej sezóne som bojoval o post jednotky. Šancu dostal Michal Bárta, ale často sme inkasovali, takže sa tréner rozhodol pre zmenu a ja som začal nastupovať ako prvý brankár.

Baník sa od nasledujúcej sezóny sťahuje z Bazalov do Vítkoviec, bude to veľká zmena?

Zmena to bude veľká, pretože na Bazaloch sa hrá už veľa rokov. Je to škoda, ale my to nijak neovplyvníme. Štadión vo Vítkoviciach vyzerá pekne, možno sa časom Bazaly zrekonštruujú, takže bude možnosť návratu späť.

Máte nejaký brankársky vzor? Koho ste obdivoval v detstve?

V detstve som obdivoval Edwina van der Sara alebo Petra Čecha. To boli moji najväčší favoriti.

Nedá sa nevrátiť k penalte, ktorú ste chytili proti Plzni. Vyraziť penaltu a následne aj dorážku nebýva zvykom. Riskovali ste alebo ste mal hráča prečítaného?

Nakoľko sme to riešili s trénerom brankárov, vedel som, že Dan Kolář čaká na pohyb brankára. Snažil som sa preto čo najdlhšie udržať na nohách. Našťastie penaltu nekopol ďaleko, takže som stihol zareagovať. Dorážka bola pravdepodobne zložitejšia, ale našťastie sa mi ju podarilo vyraziť.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov vo futbalovom, ale aj osobnom živote.