Futbalový talent porovnateľný s hudobnou genialitou Beethovena, či všestrannosťou Da Vinciho. S loptou dribloval ako nikto iný, vedel skvele zasekávať, meniť smer behu, strieľať, jednoducho to bol komplexný prototyp útočníka, ktorý mohol hrať všade. Sledovať jeho hru bolo podľa mnohých „veľtrh futbalových schopností“. Jediná škoda je, že televízni diváci z toho videli iba útržky, nakoľko športové televízne prenosy boli stále iba „v plienkach“.

Narodil sa 23. marca v Tres Cracoes ako prvorodený syn chudobnej slúžky a bývalého futbalistu Dondinha. Vlastným menom sa volá Edson Arantes dos Nascimento, avšak jeho priatelia ho vždy volali „Pelé“, čo pochádzalo z brazílskeho slova pelada. V preklade to znamená handrová lopta s ktorou začínal. Jeho rodina sa stále sťahovala a on si zarábal tak, že súťažil na ulici s ľuďmi, koľko hlavičiek za sebou dokáže urobiť.

V necelých šestnástich rokoch prvýkrát obliekol snehobiely dres Santos FC s desiatkou na chrbte, ktorý sa po jeho odchode stal posvätný a toto číslo bolo vyradené z nosenia v danom klube. Priemerný klub sa v krátkom čase dostal na výslnie, práve vďaka Pelému. Tento chudý chlapec však neuchvátil iba klub z juhovýchodnej Brazílie. V roku 1958, vtedy ako osemnásťročný, sa prvýkrát predstavil na majstrovstvách sveta. Tie sa konali vo Švédsku a o mladom chlapcovi svet vtedy nemal ani potuchy. Dokonca ani jeho meno nebolo v zápasovom harmonograme napísané správne. Nastúpil až v priebehu turnaja a svojou hrou utancoval každého. Dostal Brazíliu do semifinále, keď porazili Wales. V pamäti utkvel najmä jeho gól, keď po narážačke od Didiho obišiel s ľahkosťou brankára Walesu. V semifinále proti Francúzsku strelil hattrick (celkovo ich mal na konte 93, pozn. redakcie) a dvoma gólmi prispel aj k víťazstvu nad domácim Švédskom 5:2. Najlepší strelec turnaja, Just Fontaine, sa po semifinále vyjadril: „Keď som ho po prvýkrát videl hrať, mal som chuť zahodiť kopačky a prestať s futbalom.“

Pelé sa stal symbolom brazílskej zlatej generácie futbalistov. Mnohí ho považujú za futbalového boha, no on stále ostáva skromný a priateľský človek. Prekonal zložité chvíle, keď vynechal ďalšie majstrovstvá kvôli zraneniu. Ani brutálne fauly obrancov na MS v roku 1966 ho nevyprovokovali k oplácaniu. Sláva a peniaze u neho nehrali veľkú rolu. „Som milionár gólov,“ zvykol o sebe hovorievať. Celkovo ich vo svojej kariére strelil 1281. Väčšina z nich bola nádherných, zmyselných. Paradoxne, ten jubilejný tisíci dal až príliš „škaredo“. 19. novembra 1969 sa trafil na zaplnenej Maracane z penalty. Akonáhle lopta vletela do siete, Brazíliou sa rozozvučali zvony.

Predtým než opustil Santos, aby si vyskúšal angažmán v newyorskom Cosmos, priviedol Brazíliu tretíkrát v kariére k majstrovskému titulu. Pelé nikdy nepôsobil v európskom klube, čo by jeho slávu ešte podčiarklo. Odolával všetkým ponukám, medzi ktorými nechýbali ani také veľkokluby ako Real Madrid, Inter Miláno a iní. Pelé je pre nás viac ako brazílska káva, v ktorej taktiež nechceme stratiť svetový primát, ozývalo sa z Brazílie. Niektorí kritici mu to dodnes vyčítajú. Hovoria, že je ľahké strieľať toľko gólov v „pralesnej“ lige.

Trojnásobný majster sveta, jedenásť násobný majster Brazílie, najlepší hráč 20. storočia a Južnej Ameriky (podľa Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov. V drese „Kanárikov“ strelil celkovo 77 gólov v 93 zápasoch. V klubovej kariére to bolo trochu viac. V 1363 zápasoch strelil 1281 gólov. Ktovie, či je to najlepší futbalista aký kedy hral. Možno sú Ronaldo s Messim lepší. Jedno mu však uprieť nemôžme. Pelé bol hráčom, ktorého nájdete raz za sto rokov.