Maradona bol nesporne veľký hráč. Neustály súboj o pomyselné prvenstvo s Pelém to len dokazovalo. Jeho povesť je ale pošpinená. V jednom zápase ukázal svoje obe tváre. Išlo o pamätný zápas s Anglickom na majstrovstvách sveta 1986. Najprv dal Argentíne vedenie najkontroverznejším gólom v histórii futbalu. So svojimi 166 centimetrami nedosiahol hlavou na centrovanú loptu a tak ju trafil ľavou rukou. Lopta skončila v bráne, rozhodca gól uznal a Angličania zúrili. Každý to len tušil a keď sa na to pýtali Maradnou, ten zbabelo odpovedal: „Ak to bola ruka, tak jedine božia.“ Priznal sa až o pol roka. V onom zápase sa atmosféra dala krájať a démon sa v sekunde premenil na anjela. Maradona dostal loptu na vlastnej polovici ihriska. Bol otočený chrbtom k bráne a vtedy sa spustilo divadlo. Sám prešiel päť obrancov Anglicka, vrátane brankára Shiltona a strelil gól. Ide o najkrajší gól histórie MS.

S loptou pri nohe nemal konkurenciu. Už ako dieťa ho brávali na štadión, kde bavil divákov v polčasových prestávkach. Narodil sa 30. októbra v Lanuse ako piate dieťa v rodine, no prvý chlapec. V pätnástich si odbil debut v lige, reprezentačný o dva roky neskôr. Celá Argentína hovorila o zázračnom chlapcovi, avšak tréner Menotti ho zobral na MS až o štyri roky neskôr. Tam už išiel ako hviezda s tlakom, ktorý neuniesol a v zápase s Brazíliou bol vylúčený. V Mexiku 1986 už ale čaroval so svojou povestnou ľavačkou. Nikto ho nedokázal zastaviť a na ceste do finále strelil päť gólov. Vo finále proti Nemcom mal rolu tzv. „volavky“. Celý koncept nemeckej hry sa sústredil na zastavenie Maradonu. Robili to tak zanietene, až zabudli, že za Argentínu hrá ďalších 10 hráčov. Burruchago spečatil gólom víťazstvo a neprihrával mu nikto iný ako „božský Diego“. Bez Maradonu bola Argentína priemerná, no s ním vyhrala titul majstra sveta a o štyri roky neskôr zasa striebro. V reprezentácii strelil v 91 zápasoch dovedna 34 gólov.

Podstatnú časť hráčskej kariéry strávil v Európe. Jeho prvý angažmán v FC Barcelona nedopadol dobre. Pauzoval so zlomeninou nohy, neskôr mal príznaky žltačky. Svoj druhý domov našiel na juhu Talianska. V Neapole prežil najkrajšie časy kariéry. Keď prichádzal, klub sa o bod zachránil pred zostupom. Po jeho príchode však išiel raketovým tempom nahor. Pobláznil celé mesto. Jeho meno predalo cez sedemdesiattisíc permanentiek a ešte viac dresov s desiatkou na chrbte. Výsledok spojenia s „partenopei“ boli dva tituly majstra Talianska a pohár UEFA. Fanúšikovia si vešali obraz Maradonu vedľa podobizní Ježiša Krista. Dodnes ho v meste považujú za boha, aj keď jeho miesto už dávno zaujali iní, medzi ktorými je aj náš Marek Hamšík. V hráčskej kariére strelil v 490 zápasoch 259 gólov.

Avšak prišli aj ťažké chvíle. Hráč bol urazený, nepustili ho za peniazmi do Marseille a tak začal trucovať. Flákal tréningy, navštevoval diskotéky. Jeho „manželstvo“ s Neapolom definitívne pretrhol dopingový škandál v roku 1991. Už nikdy sa nedokázal vrátiť na vrchol. Skúšal to veľakrát, dokonca na MS 1994 hral famózne, avšak znova spadol do dopingovej pasce. Čas ukázal, že na drogách je závislý. Pokúšal sa liečiť, neskôr hľadal útechu u Fidela Castra na Kube. Tieto excesy pokračovali až do roku 2004, kedy Diego skončil v nemocnici po srdcovom kolapse. Jeho život visel v 44 rokoch na vlásku. „Stál som v tuneli smrti,“ povedal, keď bol z najhoršieho vonku.

Neskôr skúšal šťastie v trénerskej kariére. Hneď vo svojom prvom zápase so Škótskom sa ho pokúsil zabiť fanúšik Anglicka s mačetou za (ne)slávny gól rukou. V roku 2009 si pohneval fanúšikov, keď údajne neoznámil ťahúňovi Riquelmemu dôvod prečo ho nepozýva do reprezentácie. „Veľmi sa ma to dotklo. Skúšal som sa mu dovolať, ale nikdy nedvíhal. Až z novín som sa dozvedel, ako to so mnou vlastne je,“ povedal Riquelme. Na MS 2010 mali Argentínčania našliapnuté na víťazstvo, keď do štvrťfinále išli bez jedinej prehry. No prišiel zápas s Nemeckom, prehra 4:0 a koniec jeho kariéry lodivoda Argentíny. Aj keď mal veľa prešľapov, doma v Argentíne však bude stále „zlatý chlapec“.