Tréner Pavel Hapal sa napokon rozhodol dobre. V Budapešti mladý útočník bojoval, nešetril pohybom a odmenou pre neho bol víťazný gól na 2:1, ktorý Slovensko priblížil k pomyselným brehom ME.

Boženíkova chvíľa prišla v 56. minúte, keď chladnokrvne zužitkoval spoluprácu Stanislava Lobotku s Jurajom Kuckom. "Obrovská radosť nielen z gólu, ale aj z víťazstva. Všetci sme dreli od prvej do deväťdesiatej minúty a tento triumf veľmi chutí," uviedol Boženík po zápase, v ktorom si otvoril strelecký reprezentačný účet v A-tíme. Útočník MŠK Žilina potom ešte raz vyzdvihol celý kolektív: "Je to skvelé, ale je to práca celého tímu. Každý išiel na doraz, šmýkal sa, bojoval. Je to víťazstvo nás všetkých."

Tréner Hapal nechal hrať Boženíka do 77. minúty, potom ho nahradil Michal Ďuriš. Pri odchode z ihriska bolo na tvári strelca víťazného gólu vidieť, že má za sebou ťažký duel, v ktorom siahol na dno síl. "Bolo ťažké, odtrpeli sme si to. Preto táto výhra chutí najviac. Bolo to náročné, pretože sme hrali náročný spôsob hry. Pohybom sme chceli Maďarov dostávať pod tlak, takže to nebolo jednoduché," poznamenal Boženík.

O svojom nasadení do zápasu sa dozvedel na predzápasovej taktickej porade, pri odpovedi, komu venuje víťazný gól, nezaváhal ani na chvíľu: "Som rád, že som sa trénerom takto odvďačil. Keď sme hrali doma s Chorvátskom môj otec nemohol prísť, pretože je v nemocnici. Gól venujem jemu."

Boženík bol aj pri prvom góle Slovenska i zápasu v 41. minúte, keď po centri Hamšíka nezasunul loptu do siete, no tá si vzápätí našla Róberta Maka a ten už nezaváhal. "Prvých desať minút nás súper tlačil, takže bolo skvelé, že sme udreli. Hovorili sme si cez polčas, že nesmieme dostať gól na začiatku druhej polovice, čo nám nevyšlo, ale potom sme dali gól na 2:1 a bojovnosťou sme to udržali až do konca. Snažili sme sa čo najrýchlejšie zabudnúť na debakel s Chorvátskom. Ani to lepšie nemohlo dopadnúť. Máme sa na čo tešiť na budúci mesiac," povedal Mak.

Hapalových zverencov zdravo naštartovala aj atmosféra, ktorá bola na štadióne Groupama miestami až mrazivá. Veľkolepé choreo domácich však zatienil piskot vypredaného štadióna počas slovenskej hymny. "Hymnu som vôbec nepočul, ani som nevedel, či ju mám spievať, alebo čo mám robiť. Nás to však úplne vyhecovalo a už po rozcvičke sme si v kabíne hovorili, že sme lepší ako Maďari a ideme zvíťaziť," dodal 28-ročný krídelník Zenitu Petrohrad.