Búrlivák Tomáš Řepka. Na ihrisku aj v súkromí. Taký proste je "enfant terrible" českého futbalu.

Pred časom si odpykával pobyt za mrežami. Chvíle na slobode si užíva naplno a rozhodol sa svoje zážitky spísať a vydať v knihe Deník ze dna, ktorú aktuálne promuje.

Čo-to spoza múrov väznice prezradil v rozhovore pre sport.cz.

Rada od Kajínka pomohla

Niekoľko mesiacov z trestu si odsedel v jednej z najhorších väzníc v Česku v Plzni na Borech. Priznáva, že prežiť mu tu pomohla jedna rada od najslávnejšieho českého trestanca Kajínka.

„Ako náhle za človekom zacvaknú mreže, musí mu v hlave zacvaknúť aj to, čo nechal vonku. Najväčšou chybou by bolo začať spomínať. Je to síce brutálne a málokto to dokáže, ale ja som to spravil. To, čo bolo v živote predtým, ako keby nebolo... Ale ešte, že mi tú radu dal. Aj tak bolo ťažké sa s väzením vyrovnať a vybudovať si na Borech pozíciu."

Řepka sa ocitol medzi spodinou spoločnosti - kriminálnikmi odsúdenými za vraždy, násilnosti, ohavné činy. Ako sa dá v takejto spoločnosti vybudovať pozícia?

„Nie je to jednoduché, obzvlášť keď Řepku brali všetci spočiatku ako väzenskú atrakciu. Je to zdĺhavé, stojí to strašne síl, je k tomu potrebná pokora a tiež nátura, pritom si ale človek nesmie nechať kydať na hlavu. Našťastie sa mi to podarilo."

Najhorší moment? Skrat, všetkých som sfackoval

Dôležitá vec, ktorou sa riadil znie ako typický zákon džungle - aj keď sa bojíš, nenechaj na sebe spoznať strach, pretože ostatní ťa zožerú.

„Každú chvíľu som mal obavy, pretože človek nevie, čo sa stane. Ale nesmie to dať najavo, pretože ostatní by na človeku strach poznali. A potom by ho to zomlelo."

Bývalý obranca českej reprezentácie či pražskej Sparty v rozhovore pre sport.cz prezradil aj situáciu, kedy mu bolo vo väzení na Borech najhoršie.

„Najhoršie mi bolo, keď prebehol prvý súd zaoberajúci sa mojou žiadosťou o skrátenie trestu. Prebiehal vlani 11. novembra, jeden a pol mesiaca predtým zomrel Karel Gott a mne naraz v hlave vzplanulo, že ide o zlé znamenie."

„Pritom som splnil všetky zákonné podmienky, aby ma mohli prepustiť. Bol som z toho tak sklamaný, že som takmer roztrieskal všetko, čo na cele bolo, všetkých som sfackoval. Fakt ťažká chvíľa a aj preto môj skrat. Obzvlášť, keď som cítil, že nikoho nezaujíma, čo hovorím, že som len špinavý mukel a kus handry."

Tomáš Řepka sa po príchode na slobodu rozhodne nenudí. Promuje novú knihu, venuje sa priateľke a rodine, chystá filmový dokument, začína s trénerskou školou, má dohodnuté besedy na školách, vo väzeniach či detských domovoch.