Futbal napísal mnoho príbehov, keď sľubne sa rozvíjajúce kariéry zastavili zranenia.

To však nie je príbeh Michala Vodeckého. Bol kapitánom slovenskej sedemnástky, ktorá si v roku 2013 zahrala semifinále domáceho Eura. V tom istom roku hral aj v osemfinále MS.

Prepálil to a vyhorel, medicína vyhrala nad futbalom

V tíme boli hráči ako Denis Vavro či Lukáš Haraslín, ktorí majú úspešné kariéry v zahraničných kluboch.

„Počas jari 2014 som sa rozhodol skončiť. Neplánoval som sa už vrátiť, hral som len pre radosť na dedine. Po roku som odohral necelú sezónu v druholigovej Banskej Bystrici. To som však nebral ako comeback. Už som sa pripravoval na štúdium na medicíne," rozprával svoj príbeh pre šport.sk.

Krátko po tom, ako sa predstavil na Eure a MS v Michalovi Vodeckom dozrelo rozhodnutie skončiť sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. Dôvodom neboli zranenia či zdravotné problémy, ale chcel sa pohnúť inou cestou - študovať medicínu a namiesto naháňania lopty po ihriskách pomáhať ľuďom.

„Škola bola primárny dôvod. Som na seba prísny. Bolo pre mňa vyčerpávajúce podávať uspokojivé výkony v škole i na ihrisku. Pochopte, išiel som do toho na plné pecky. Chcel som byť najlepší. V tréningu i štúdiu som to možno prepálil, trochu som vyhorel. Začal som túžiť po normálnejšom živote," priznáva dôvody nečakaného rozhodnutia.

Nechcem byť arogantný, ale mal som na Premier League

Pritom mal talent aj vôľu tvrdo drieť na to, aby sa presadil v seniorskej reprezentácii či špičkových zahraničných ligách. Ako sám priznáva, cítil, že má pokojne na to, aby si zahral v anglickej Premier League.

„Nechcem vyznieť arogantne, no mal som na to. Keby som si udržal zápal a pokoru k futbalu, driloval techniku. Anglická liga by mi sedela, bol som rýchly, tvrdý, s nízkym ťažiskom. Futbalový svet je však nepredvídateľné miesto. Stačilo by jedno zranenie, zlé rozhodnutie či hluché obdobie, zakopal by som sa v horskej lige a neštekol by po mne ani pes.“

Smerujem k o sto percent bohatšej budúcnosti - z hľadiska hodnoty života

Po vyštudovaní medicíny biedu trieť zaiste nebude, no je si vedomý toho, že v súčasnom veľkom futbale, na ktorý určite mal, sa zarábajú ťažké milióny, ktorými sa mohol zabezpečiť na celý život. Napriek tomu neľutuje, ako sám hovorí - vybral si hodnotnejší život.

„Milióny, ktoré dnes zarábajú futbaloví profíci, by boli nádherné. A vďaka prísnej výchove otca by som peniaze a slávu zvládol aj v hlave. Z hľadiska hodnoty života však smerujem k o sto percent bohatšej budúcnosti.“

Kapitán úspešnej sedemnástky bol ambiciózny na trávniku a rovnako ambiciózny je aj v medicínskej kariére. Prezradil, čo je jeho snom v novej životnej etape.

„Rád by som vybudoval vlastnú ambulanciu alebo kliniku. Je to veľká výzva. Uvedomujem si, aké sú dnes podmienky. Obzvlášť na Slovensku. Preto pripúšťam aj odchod do zahraničia.“