Počas najtemnejších dní svojej kariéry, keď bojoval o miesto na ihrisku a nedarilo sa mu strieľať góly, nachádzal útechu v alkohole. Pomáhal mu zabúdať na problémy.

Odkedy nepije, nestretáva sa s Ronaldinhom

Po tom, čo prestal piť, už veľa nevída krajana Ronaldinha.

„Rozišli sme sa," priznáva Jo pre TV Record.

„Dlho sme spolu neprehovorili."

Pritom dvojica Brazílčanov si bola kedysi veľmi blízka. Neboli len krajania, či bývalí spoluhráči z Atletico Mineiro. Boli najmä skvelí priatelia.

Ale Jo potvrdzuje, že po zmene svojho životného štýlu už niektorých bývalých priateľov nevyhľadáva.

„S niektorými priateľmi už nie som v kontakte kvôli tomu, že som zmenil svoj životný štýl. Alkohol vedie k sebazničeniu."

Hovorí z vlastnej skúsenosti.

Z vrchola až na dno

V roku 2013 bol Jo na vrchole.

Svoj účet si otvoril v brazílskom drese počas triumfu na Pohári konfederácií na domácej pôde.

Atleticu Mineiro vystrieľal prvý titul v Copa Libertadores. Bol najlepším strelcom turnaja so siedmimi gólmi.

Jo mal predpoklady a formu na to, aby zažiaril aj v drese Brazílie na MS 2014. Nestalo sa. Forma odišla a väčšinu turnaja presedel na lavičke. Dostal šancu len v troch zápasoch.

Útechu začal hľadať v alkohole.

„Po MS som sa vrátil do Atletica a to bol začiatok skutočne zlej fázy. Nehral som dobre a odlúčil som sa od mojej ženy. Nikam som nesmeroval a robil som veľa chýb," kajá sa s odstupom času.

Možno priskoro opustil Brazíliu. Možno ešte nestihol úplne dozrieť ako človek, ako futbalista, ako osobnosť.

Napokon, mal len 18 rokov, keď prišiel do CSKA Moskva. V Rusku prekvital, vo všetkých súťažiach nastrieľal 44 gólov v 77 zápasoch. V roku 2007 sa gólovo presadil v oboch skupinových zápasoch Ligy majstrov proti Interu Miláno. To boli momenty, kedy top európske kluby začínali netypického brazílskeho útočníka skutočne brať na vedomie.

Mark Hughes bol z neho tak užasnutý, že presvedčil Manchester City, aby zaplatil za Brazílčana v tom čase klubový rekord (20 miliónov eur), ktorý mal v tom čase stále len 21 rokov.

„Je to veľký chlapec, vzrastom aj schopnosťami. Takže si myslím, že každého bude baviť sledovať ho pri hre," vyhlásil waleský tréner po potvrdení prestupu.

Jo priznáva, že v tom čase na neho zapôsobili vysoké ambície City. Mal sa stať jedným z kľúčových hráčov pri transformácii klubu na jeden z top európskych tímov.

Thaksin Shinawatra bol v tom čase prezidentom klubu. No veci sa zmenili, keď 1. septembra prebrala City skupina z Abú Dhabí. Svoje obrovské ambície vyjadrili hneď, keď podpísali Robinha z Realu Madrid.

Bolo jasné, že boj o miesto v základnej zostave City sa dramaticky zintenzívni. Jo potreboval silný štart v novom drese. No počas prvých deviatich zápasov v Premier League nedokázal skórovať. V zimnom prestupovom termíne ho poslali na hosťovanie do Evertonu.

Hughes cítil, že Jo potrebuje hrať pravidelne a veľa, aby sa prispôsobil fyzickému štýlu hry v Premier League. Uvedomoval si, že mu nemôže zaručiť stabilnú pozíciu v základnej zostave, najmä po príchode Craiga Bellamyho.

Presun do Evertonu vyzeral pre všetky strany ako správna voľba. Najmä po tom, čo tréner David Moyes uvažoval o podpísaní Brazílčana v predchádzajúcom roku.

„Pravdou je, že to pre neho v Manchesteri City nefungovalo, ale môže to mať niekoľko dôvodov, napríklad to, že môže trvať nejaký čas, kým sa zahraniční chlapci usadia," hovoril v tom čase Škót.

„Radi mu dáme šancu a bolo by skvelé, keby predviedol formu, v akej sa prezentoval v Rusku," dodal.

Jo cítil, že je v Evertone žiadaný a začal s veľkou chuťou. V debute proti Boltonu dvakrát skóroval a zdalo sa, že presun ku "karamelkám" bol skvelou voľbou. Sezónu 2008-09 ukončil s vizitkou 12 zápasov a 5 gólov.

Okamžite sa dohodlo predĺženie hosťovania na ďalšiu sezónu. Ale Jo si neudržal formu a v 24 zápasoch skóroval len dvakrát. Na Vianoce sa bez povolenia vrátil do Brazílie a naštrbili sa jeho vzťahy s Moyesom.

V City bol stále prebytočný pri nabitej konkurencii. Začiatkom roka 2010 sa dohodlo hosťovanie v tureckom Galatasarayi. V 15 zápasoch strelil len tri góly. Forma sa nevracala.

V sezóne 2010-11 dostal opäť niekoľko príležitostí v Manchesteri, no nedokázal pravidelne strieľať góly. V roku 2011 sa vrátil do Brazílie, dohodol sa s Internacionalom. V 36 zápasoch strelil 6 gólov a presunul sa do Atletica Mineiro.

Jo prekvital, ako bolo spomenuté v úvode, no negatívne ho poznačilo trápenie na MS 2014. Na konci roka 2014 ho Atletico dočasne prepustilo.

Víťazný gól, ktorý ho znova nakopol

Počas náročného obdobia viac ako rok nedokázal napnúť sieť. No vo finále Campeonato Mineiro v roku 2015 ukončil suchoty víťazným zásahom a preukázal, že je stále schopný na ihrisku robiť veľké veci, pokiaľ si dá do poriadku svoj život mimo trávnika.

Nasledoval ďalší presun do sveta. Užíval si pôsobenie v Spojených arabských emirátoch a Číne. Znova našiel chuť do futbalu a strieľal v oboch destináciách góly.

V roku 2017 sa vrátil do Corinthians, klubu, ktorý ho vychoval. V 61 zápasoch strelil 25 gólov.

Už triezvy a s ďalšími medailami na krku zamieril v roku 2018 do Japonska, kde sa pripojil k tímu Nagoya Grampus. Zapôsobil. V 33 dueloch nastrieľal 24 gólov. Teraz je späť v Corinthians a rád by úspešne zavŕšil svoju turbulentnú kariéru.

Počas najťažších období svojej kariéry "chcel piť už od rána". Od triumfu v roku 2016 s Corintihans však nepije.

„Som si vedomý, že som v minulosti robil chyby. Predtým som nebol schopný to priznať. Ale teraz som vo svojom živote našiel pokoj," dodáva Jo.

Jo možno v posledných rokoch stratil niekoľko priateľov, ale získal úplne novú perspektívu života.

Takto Jo skóroval v stretnutí proti Mexiku po fantastickej akcii Neymara: