Slovenský brankár pôsobiaci v anglickej Championship (po Premier League druhá najvyššia súťaž) utrpel koncom roka 2020 hrozivé zranenie. Po zrážke s protihráčom znel verdikt otras mozgu, zlomenina lícnej kosti, posunutá sánka a zlomený zub.

Takú bolesť som nezažil

„Poviem vám úprimne, mám pomaly tridsiatku na krku, ale takú bolesť som nikdy predtým nezažil,“ priznal bez okolkov v rozhovore pre šport.sk slovenský gólman.

Stopér Sean Morrison sa s ním zrazil v plnej sile hlavou vo vzduchu. Maroši musel striedať, jedna strana tváre mu okamžite začínala opúchať, prestával vidieť na oko.

„Mal som dieru v tvári, preliačinu, ale nevedel som o tom. Logicky, veď som sa nevidel. Lekár, ktorý ku mne okamžite pribehol, vravel, že až na lavičku počul prasknutie. Hneď vedel, že mám zlomenú tvár. Otázne bolo, ako veľmi," opisoval Maroši nepríjemné momenty.

Aj napriek vážnemu zraneniu chcel zápas dochytať. Adrenalín v krvi a následky šoku v tom určite zohrávali svoju rolu. Ako sa začali prejavovať prvé príznaky vážnych zranení, svoje rozhodnutie rýchlo zmenil.

„Ja som lekárovi vravel, že chcem zápas dochytať. Po tridsiatich sekundách som už rozmýšľal inak. Ľavé oko mi napuchlo, prestával som vidieť, začínala sa mi krútiť hlava. Musel som ísť dole, jednoznačne,“ dodáva.

V nemocnici zažil príšernú noc.

„Po zrážke s protihráčom ma hneď zobrali do nemocnice. Tam sa prejavil otras mozgu, celú noc som zvracal. Lekári mi nedovolili spať, spočiatku sa báli, že by som mohol stratiť zrak. Robili mi rôzne testy, každých 15 minút ma kontrolovali."

Necíti si pol tváre ani zuby, no už znova chytá

Marko Maroši si toho veľa vytrpel. Desať dní nemohol na operáciu, pretože tvár mal opuchnutú a musel brať antibiotiká. Napokon sa dočkal zákroku, pri ktorom mu do tváre dali titanovú platničku.

„Ďalší problém je, že si necítim ľavú polovicu tváre. Keď mi Morrison zlomil kosť, pricviklo mi nervy. Necítim si ani zuby. Nemohol som poriadne jesť. Predstavte si, že si čistíte zuby, ale nič necítite, všetko mám vyteká z úst. Zo začiatku to bolo hrozné, ale už som si na ten pocit zvykol. Pomaly sa mi vracia cit, ale líce mám stále napuchnuté," opisuje Maroši ďalšie nepríjemnosti, s ktorými sa musel popasovať.

Podľa lekárskych prognóz všetky následky hrozivého zranenia odoznejú do 18 mesiacov. Maroši však ukazujú veľkú nezlomnosť a bojovnosť. Už po mesiaci od operácie začal trénovať. Dokonca už chytal aj zápas za rezervu a čoskoro by sa chcel po nabratí kondície vrátiť do A-tímu.

Rád by zopoakoval príbeh krajana Mareka Rodáka, ktorý vlani vychytal Fulhamu postup do Premier League. No Marošiho Coventry sa skôr musí obzerať za seba v súvislosti s bojom o záchranu. Má sedembodový náskok na udržanie sa, figuruje na 17. pozícii v 24-člennej súťaži.